Říjen 2006


avatars

30. října 2006 v 18:00 Avatary , Animace



Gavinatorr

29. října 2006 v 7:19 Emo , Scene , Punk boys
www.vampirefreaks.com/u/gavinatorr

emo boys IX.

29. října 2006 v 7:17 Emo , Scene , Punk boys
Shane..........
Wesley.........
Zachary..........
Jake
Michal.......
Zase Michal.....

emo boys X.

29. října 2006 v 7:15 Emo , Scene , Punk boys
Kevin
Klásná fotečka...........<3

//<![CDATA[ //]]>
TOPlist

emo boys XI.

29. října 2006 v 7:15 Emo , Scene , Punk boys
Nathan je fakt pěknej klučina...<3
Wesley
Alex
Joel to je zlatíčko .....<3......ale je bisexual.......
Christopher


emo boys VIII.

29. října 2006 v 7:13 Emo , Scene , Punk boys
Tak tento klučina je upa moc krásný ....<3..menuje se Jason a je mu 15....mno nevypadá...
A tohle je další Sethova fotka.......

emo boys VII.

29. října 2006 v 7:12 Emo , Scene , Punk boys
Tak tohle je Seth........

emo obliekanie

27. října 2006 v 16:29
Medzin najoblubenejsie farby by velka cast emo people zaradila ciernu,ružovu a bielu, ktore spolu perfektne ladi.Na dalsichmiestach v castom noseni je svetla modra a tmavsia cervena.
Typicky styl emo obliekania spociva v tesnych jeans(chalany nosia obcas damske nohavice),tmave nebo ružove tricka a volnejsie alebo male velkosti.Obcas nosi opasky s ihlicovytymi trnami alebo blyskavou sponou pasku ako doplnok.Tiež nosia rozne druhy navleku na ruce,ich oblubene topanky su converse allstar a dalsie pletene.
Mno tak tadyten týpek je přesnej:-)
zdroj-http://emo3.blog.cz/0607/emo-clothes





emo clanok

26. října 2006 v 21:11
http://img483.imageshack.us/img483/3964/sejmout0011largebo6.jpg http://img234.imageshack.us/img234/3301/sejmout0012customga0.jpg http://img72.imageshack.us/img72/8259/sejmout0013customrh2.jpg http://img235.imageshack.us/img235/5367/sejmout0014customxi3.jpg

zivot cast 1.

26. října 2006 v 18:34 x_pribehy a poviedky_x
Keď ho prvýkrát uvidela, myslela si, že je v nebi a vidí anjela. A ono to tak skoro naozaj bolo. Dívala sa naňho a srdce jej bilo ako splašené. Nevedela, čo to je. Ten pocit teraz cítila prvýkrát v živote. Nevnímala nič okolo, len jeho. Len jeho nádherné modré oči, do ktorých by sa mohla pozerať hoci aj celé hodiny... Len jeho krásny úsmev, pri ktorom sa jej podlamovali kolená... Len jeho úžasné telo, ktorého sa chcela aspoň na okamih dotknúť.... No všetko, čo dokázala, bolo pozerať naňho. Chcela ho vidieť každý deň a snívať s otvorenými očami. A stalo sa. Ona ho vídavala. Dokonca skoro stále. No on si ju nevšímal. Nevidel, ako kvôli nemu trpí. Nevidel, že kvôli nemu sa jej rúti svet. Nevidel, že ona sa doňho (aj napriek svojej vôli) bezhlavo zamilovala. Možno to ani nechcel vidieť. Ale ona sa trápila. Nevedela, ako ďalej. A po prvýkrát pomyslela na smrť. No ostala len pri myšlienkach. Nedokázala sa zabiť. Tak pozbierala všetky sily a snažila sa získať si aspoň jeho priateľstvo. Priateľstvo toho, koho už od začiatku tak veľmi ľúbila. A podarilo sa jej to! No nie len to. Ten krásny anjel sa do nej po čase tiež zamiloval. Keď sa to dozvedela, cítila sa ako v rozprávke. A čo potom? Ich srdcia sa našli a spojili v jedno. Ruka v ruke spolu trávili celé dni. Bolo to úžasné. Zdalo sa jej, že je v nebi. V nebi s tým najkrajším anjelom. Nechcela, aby to skončilo. A bála sa toho. NO zároveň prežívala najkrajšie chvíle svojho života (a možno o tom ani nevedela). Mala hlavu až vysoko v oblakoch a ten pád, ktorý prichádzal bol o to tvrdší. Začali hádky a bolo ich stále viac. A začali padať prvé rozchody, neskôr uzmierenia, zase hádky a zase uzmierenia.... A ona videla, že to jej krásne nebo s nádherným anjelom sa zmenilo v peklo. A nevedela, ako ďalej. Nevedela, čo má robiť. Ale stále ho ľúbila. Celým svojím srdcom. No on to asi bral inak. Jeho city k nej sa zmenili. Nechal ju! Vykašľal sa na ňu! A ona strašne trpela. Tak, ako nikdy v živote. Chcela sa zabiť. Zase. Nevedela, ako má bez neho ďalej žiť. Bez neho už nemalo pre ňu nič zmysel. Stala sa z nej troska. A stále nemohla uveriť tomu, že je bez neho. Že už nikdy nepohladí jeho vlasy... Že sa už nikdy jeho dlaň nedotkne tej jej... Že už nikdy nepocíti jeho pery na tých svojich... Snažila sa žiť ďalej. Ďalej, tak ako predtým. No nešlo to. Bez neho nie. Myslela, že práve prežíva posledné dni svojho života. Pretože keď nebola s ním, nevedela sa smiať.. Nevedela sa radovať.. Nevedela, čo je to šťastie.. Nevidela svet krásny, keď v jej živote nebol on. A ona myšlienkami sa jej predierali len dve veci: on alebo jej smrť! No stále čakala. Čakala, že ho uvidí, že jej zavolá, napíše... Čakala na jej rozsudok. Pretože keby na ňu navždy zabudol, zabila by sa. Pri živote ju držala už len nádej. Nádej, že ešte všetko môže byť také ako kedysi. Preto stále žila. A dúfala.... Rozhodla sa, že bude o ňho bojovať. Tak, ako na začiatku. A pomohlo to! On jej dal ešte jednu šancu. Ďalšiu. A ona sa zase cítila ako v nebi. So svojim anjelom. Tým najkrajším. Napriek tomu všetkému tomu stále nemohla uveriť. Nemohla uveriť, že je zase s ním. Že ho môže zase objímať, dotýkať sa ho, bozkávať... Ale bolo to tak. No len začiatok bol skvelý. Zase sa to zhoršilo. A bolo to ešte horšie ako predtým. No nebola to vina jej ani jeho. Proste im to neklapalo. Už si nemali čo povedať... Vlastne mali. On hovoril. Hovoril veci, ktoré ju strašne zraňovali. A on sám si to neuvedomoval. Ona ho ľúbila. Ešte viac, ako v prvých dňoch. No on jej povedal vetu, na ktorú dodnes nezabudne. Vetu, ktorej obsahom bolo, že ju už neľúbi. Že už nemá viac význam, aby spolu zostávali. Začala plakať. Nevládala robiť nič iné, len plakať. Nemohla uveriť tomu, čo práve počula. Celý čas ju len vodil za nos? K čomu to potom bolo? Prečo s ňou chcel spať? Prečo jej hovoril, že ju ľúbi? Vlastne- on asi sám nevie, čo k nej cítil. No zostal s ňou. Asi preto, lebo sa bál, aby si nejako neublížila. No teraz k nej už nič necíti. Aj keď ju drží za ruku...Aj keď ju bozkáva... Nič! Kašle na ňu! Akoby na ňu zabudol. Akoby zabudol na to všetko pekné, čo spolu prežili. Odložil ju bokom. Pretože mu nedovolí rozísť sa. A čo ona?? Je z nej troska- zase. Zase nevidí to šťastie v živote. Aj keď má svojho anjela. Ale už nie v nebi. Stále dúfa, že to bude lepšie. Že sa to zmení. A to ju drží na nohách. Ale už stráca nádej. Jediné načo sa snaží myslieť, sú spomienky. Spomienky na to, čo bolo ,čo už je nenávratne preč a čo už nikdy nebude. Každý večer má depresie a už nevie, ako ďalej. Už nevládze. Už naňho chcela definitívne zabudnúť. Ale zase mu skočila na lep. Bola s ním. A myslela, že už je to dobré. No on jej povedal niečo, čo by od neho nikdy nečakala. Podviedol ju! Podviedol! A ona nechce veriť tomu, žeby toho bol schopný. Ale je to tak. Ešte len teraz vie, čo je to naozajstné trápenie. Ona by bola schopná mu zase opustiť, ale nechce. Už nemôže. Ale nevie, ako ďalej bez neho... Mala to všetko zastaviť už dávno. Teraz už je neskoro. Veľmi neskoro...

chalan povedal

26. října 2006 v 18:26 x_pribehy a poviedky_x
Děvče se zeptalo chlapce, jestli si myslí,že je pěkná
a on odpověděl ne.
Zeptalo se ho, jestli by s ni chtěl být navždy a on
odpověděl ne.
Potom se ho zeptala, jestli by plakal,kdyby odešla a on
odpověděl ne.

Řekla dost.Odešla pryč, slzy padaly dolů po její tváři a chlapec
ji chytil za ruku a řekl...

"Nejsi pěkná, jsi nádherná, nechci být s tebou navždy, ja
potřebuju být s tebou navždy a neplakal bych, kdyby jsi odešla .
. . zemřel bych. . ."

pribehmženy

26. října 2006 v 18:25 x_pribehy a poviedky_x
Seděla ve vaně. Voda v níž smáčela své nahé tělo už celkem vychladla.Žena stále odmítala vstát a pohrávala si ve vaně s žiletkou. Nenáviděla se. Nemohla na sebe ani pohlédnout do zrcadla aby necítila odpor k té osobě která se v něm zrcadlila. Zklamala všechny, sebe, rodiče i kamarády. Všechny na kterých jí jen záleželo. Už nemohla dál. Pravou rukou uchopila kraj žiletky, a hezky pomalu si začala rozřezávat jednotlivé žíly na svém levém zápěstí. Bylo to krásné, ta fyzická bolest začala otupovat tu duševní. Přendala žiletku do levé ruky, a to samé udělala i na druhém zápěstí. Krev která již notnou dobu stékala po jejích hebkých pažích začala měnit barvu vody v sytě rudou, na rozdíl od dívky která byla čím dál bledší.Upadla do bezvědomí z kterého se začala opět probouzet.Viděla svou matku jak stojí nad vanou v celém černém, v rukou držíc pohřební věnec. A nastala tichá a chladná tma.